Ďalšie genetické vyšetrenia

Rozsah genetického vyšetrenia vychádza z výsledkov genetickej konzultácie. Pokiaľ sa už v rodine vyskytla niektorá choroba s genetickou zložkou, je vyšetrenie cielené na určitú oblasť.

None

Cielený laboratórny test vykonávame buď v našom laboratóriu, alebo v rámci medzilaboratórnej spolupráce odosielame vzorku do iného laboratória, vrátane špecializovaných laboratórií v zahraničí. Ďalšia skupina testov vyšetruje skryté vlohy ku geneticky podmieneným chorobám, ktoré môže prenášať na svojich potomkov s určitou pravdepodobnosťou každý.

Chromozomálne vyšetrenie (karyotyp)

Čo sú chromozómy?

Chromozómy sú bloky génov typického tvaru a počtu uložené v jadrách všetkých buniek. Človek má 23 párov chromozómov, čiže celkom 46 chromozómov. Jeden člen páru pochádza od matky, druhý od otca. Zrelé pohlavné bunky – vajíčka a spermie – majú polovičný počet chromozómov, lebo k spárovaniu dôjde pri počatí.

Podľa veľkosti a charakteristických pruhov, môžeme chromozómy zoradiť do súboru – karyotypu. Žena má dva pohlavné chromozómy X, muž má jeden pohlavný chromozóm X a jeden pohlavný chromozóm Y. Normálny ženský karyotyp sa zapisuje 46,XX, normálny mužský karyotyp 46,XY.

Chromozomálne poruchy (aberácie) Chromozomálne aberácie sú odchýlky v počte alebo tvare chromozómov a obvykle znamenajú pre nositeľa alebo jeho potomkov riziko závažných zmien genetickej výbavy postihujúce niektoré orgány. V súčasnosti neexistuje ani účinná prevencia, ani cielená liečba chromozomálnych porúch, a životná prognóza postihnutých je často nepriaznivá.

Poruchy počtu chromozómov (aneuploidia)

Trizómia nastáva v prípade, že pri počatí vznikne nie chromozomálny pár, ale „trio“; znamená, že postihnutý jedinec má v každej bunke každého orgánu 47, a nie 46 chromozómov; väčšinou vzniká náhodne pri dozrievaní vajíčok alebo spermií; riziko vzniku trizómie stúpa s vekom matky; trizómia najčastejšie postihuje chromozómy číslo: 21 – Downov syndróm, 18 – Edwardsov syndróm, 13 – Patauov syndróm a ďalej pohlavné chromozómy X a Y.

Poruchy tvaru chromozómov postihujú iba časti chromozómov. Môže sa jednať o stratu (delécia) genetickej informácie alebo prebytok (duplikácia) genetickej informácie.

Chromozomálna aberácia môže byť zdedená od matky (maternálna), od otca (paternálna), alebo môžu byť novo vzniknuté (de novo). Aneuploidia väčšinou vzniká náhodne, pričom jej riziko stúpa s vekom matky. Zatiaľ čo niektoré aneuploidné embryá sa môžu vyvíjať až do pôrodu dieťaťa (napr. Downov syndróm), väčšina tehotenstiev aneuploidných embryí končí spontánnym potratom.

Niektoré chromozomálne aberácie nemusia vždy znamenať zmenu genetickej výbavy bunky – aberácia je balancovaná a jej nositeľ je väčšinou zdravý. Je však riziko, že nositeľ bude mať nebalancovanú časť svojich pohlavných buniek (žena vajíčok, muž spermií) a to sa potom môže prejavovať neplodnosťou alebo opakovaným potratením. Z tohto dôvodu je vyšetrenie karyotypu oboch partnerov základným prekoncepčným genetickým vyšetrením.
Aké sú opatrenia pri náleze chromozomálnej aberácie u budúcich rodičov?

Pri významnom riziku chromozomálnej poruchy pre budúce dieťa a/alebo riziku neúspechu tehotenstva, odporúčame asistované počatie (IVF) a výber chromozomálne balancovaných zárodkov, vhodných na prenos do maternice (preimplantačná diagnostika).

Trombofilná mutácia

Trombofília

Trombofília je sklon k zvýšenej zrážanlivosti krvi, ktorý je ovplyvnený jednak vrodenými dispozíciami a jednak vonkajšími vplyvmi (napr. pohybovým režimom, hmotnosťou, vekom, fajčením, úrazom, liekmi). Ľudia s vyššou zrážanlivosťou krvi sú viac ohrození krvnými zrazeninami (trombami), ktoré môžu viesť k čiastočnému alebo úplnému uzavretiu ciev–najčastejšie hlboko uložených žíl dolných končatín (hlboká žilná trombóza). Časť zrazeniny sa môže uvoľniť, putovať žilným riečiskom a po priechode srdcom uzavrieť niektorú z pľúcnych ciev – vznikne pľúcna embólia. Trombóza placenty môže ohroziť priebeh tehotenstva.

Vonkajším podnetom k tvorbe krvných zrazenín, môže byť hormonálna antikoncepcia, hormonálna liečba neplodnosti alebo obdobie tehotenstva, preto patrí vyšetrenie vrodenej dedičnej zložky trombofílie k základnému prekoncepčnému genetickému vyšetreniu. Výsledky vyšetrení ovplyvňujú liečbu porúch plodnosti a starostlivosti o tehotné. Znalosť vrodenej dispozície pre poruchu krvného zrážania, môže pomôcť nielen v reprodukčnom období života, ale aj pri operáciách, dlhodobom znehybnení alebo
liečbe chronických ochorení.

Vyšetrujeme dve významné zmeny – trombofilnú mutáciu génov F5 a F2, ktoré ovplyvňujú zloženie a funkciu dvoch bielkovín (faktoru V a faktoru II), ktoré sa významne podieľajú na procese zrážania krvi:
– Leidenská mutácia (FV Leiden) génu pre zrážanlivý faktor V – mutácia na pozícii číslo 1691 v génu F5 vedie k zámene aminokyseliny arginínu za glutamín na 506. pozícii (R506Q) tejto bielkoviny.
– Mutácia génu pre zrážanlivý faktor II (F II protrombín) – mutácia na pozícii číslo 20210 génu F2. Nález mutácie znamená zvýšenú vrodenú dispozíciu pre poruchu zrážania krvi, a je nutné zaviesť určité preventívne opatrenia. V českej populácii je 5–10 % nositeľov mutácie FV Leiden a 1–2 % nositeľov mutácie FII protrombín.

Ako sa trombofília dedí?

Trombofilné mutácie sa prenášajú z generácie na generáciu. Rozoznávame:

– heterozygot: jedinec, ktorý mutáciu zdedil iba od jedného z rodičov; jeho pečeň produkuje zmes normálneho a zmeneného zrážanlivého faktoru, má zvýšené riziko rozvoja trombózy,
– homozygot: jedinec, ktorý rovnakú mutáciu zdedil od oboch rodičov; jeho pečeň produkuje len aktívnejší zrážanlivý faktor s výraznejším efektom, preto má veľmi vysoké riziko rozvoja trombózy.

Jedná sa o autozomálne dominantnú dedičnosť, heterozygot (nositeľ jednej mutácie) má 50% riziko, že odovzdá mutáciu svojim deťom bez rozdielu ich pohlavia, homozygot odovzdá mutáciu svojim deťom vždycky.

Aké je riziko rozvoja trombózy?

Prítomnosť vrodenej trombofílnej mutácie predstavuje 3–5 krát vyššie riziko rozvoja hlbokej žilnej trombózy oproti bežnej populácii, čo však neznamená, že každý ich nositeľ bude postihnutý trombózou. K jej rozvoju väčšinou dôjde až spolupôsobením ďalších získaných trombofilných faktorov:
– vek nad 45 rokov,
– obezita, fajčenie, alkohol,
– ateroskleróza a iné kardiovaskulárne ochorenia,
– brušné a ortopedické operácie,
– úrazy a dlhodobé znehybnenie,
– užívanie hormonálnej antikoncepcie alebo liečba pohlavnými hormónmi (u homozygota trombofilné mutácie sú kontraindikované),
– tehotenstvo a šestonedelie,
– onkologické ochorenia a ich liečba,
– strata alebo nedostatočný príjem tekutín (dehydratácia),
– autoimunitné choroby (napríklad protilátky proti fosfolipidom),
– prítomnosť mutácií ďalších génov asociovaných so zrážanlivosťou krvi.

V prípade, že sa stretne viac trombofilných faktorov, môže dôjsť k trombóze u kohokoľvek, ale u jedincov s vrodenou trombofíliou stačí k vyvolaniu trombózy už menšie vonkajšie ovplyvnenie.

Aká je prevencia proti rozvoju trombózy?

Kľúčovým prvkom pre prevenciu a minimalizáciu problémov spojených so vznikom trombózy, je znalosť genetických dispozícií. Na základe týchto informácií sa môže prispôsobiť životospráva a životný štýl – dostatok pohybu, príjem vhodných tekutín, dodržovanie zásad racionálnej výživy, udržovanie optimálnej telesnej hmotnosti, nefajčenie. Vďaka týmto základným opatreniam je možné výrazne znížiť riziko ochorenia.

Súčasne sa zaisťuje hematologické sledovanie, ev. terapia v rizikových situáciách – napríklad v tehotenstve. Pri nutnosti lekárskych zákrokov je potrebné vždy informovať ošetrujúceho lekára o sklone k zvýšenému zrážaniu krvi!

Cystická fibróza

Cystická fibróza

Cystická fibróza je závažné a nevyliečiteľné dedičné ochorenie, ktoré je spôsobené mutáciami v géne CFTR, ktorý riadi činnosť tzv. chloridového kanálu v membráne buniek. Choroba postihuje rad orgánov, predovšetkým dýchací, tráviaci a reprodukční systém. V pľúcach chorého sa tvorí hustý hlien, v ktorom sa usídľujú baktérie, čo vedie k opakovaným infekciám dýchacích ciest a trvalému poškodeniu pľúc. Pacienti majú tiež často problémy s výživou, lebo podžalúdková žľaza netvorí správne tráviace enzýmy, a tak aj napriek vysoko kalorickej strave, neprospievajú a nepriberajú na váhe. Muži sú neplodní, nemajú prítomné spermie (azoospermia) z dôvodu vrodenej neprítomnosti chámovodov (vasdeferens).

Ako sa cystická fibróza dedí?

CF je autozomálne recesívne dedičné ochorenie, čo znamená, že pre rozvoj ochorenia je nutná prítomnosť dvoch mutácií u pacienta – jedná mutácia zdedená od matky, druhá od otca. Čiže rodičia chorého sú zdravými nositeľmi mutácie (vlohy pre ochorenie) a majú 25% pravdepodobnosť narodenia dieťaťa s cystickou fibrózou. V českej populácii je každý 26. človek nositeľom mutácie CFTR génu!

Čo je genetické vyšetrenie CF?

Cieľom genetického vyšetrenia je u vyšetrovaného pacienta potvrdiť, alebo vylúčiť mutácie CFTR génu. Do súčasnej doby je známych asi 1 800 jeho mutácií, z toho najčastejšia je mutácia F508del. Nami vykonaný test detekuje 50 mutácií CFTR génu bežne sa vyskytujúcich v európskej populácii, ich neprítomnosť znižuje riziko nosičstva mutácie CFTR génu na 1:400. V prípade preukázanej mutácie sa v rámci prevencie CF v rodine, odporúča molekulárne genetické vyšetrenie širokého príbuzenstva.

Aká je prevencia cystickej fibrózy?

Cystická fibróza je v súčasnej dobe nevyliečiteľnou chorobou, ktorej dôsledky sa dajú iba mierniť včasnou diagnostikou. Jedinou prevenciou pred narodením takto postihnutého dieťaťa je u rodičov s rizikom CF využitie metód asistovanej reprodukcie s preimplantačnou diagnostikou (PGD), pričom sú vybrané pre prenos do maternice len geneticky zdravé embryá. Pokiaľ žena otehotnie prirodzenou cestou, môže podstúpiť prenatálnu diagnostiku (genetické vyšetrenie plodu v gravidite) a pri preukázaní postihnutého plodu, je možné tehotenstvo z genetickej indikácie ukončiť.

Test otcovstva (paternita)

Test otcovstva

Dôkaz (alebo preukázanie) otcovstva sa vykonáva vyšetrením krvi alebo iných biologických vzoriek. Metódami používanými v kriminalistike sa porovnávajú génové znaky uložené v DNA matky, domnelého otca a potomka.

Otcovstvo
– je preukázané s pravdepodobnosťou viac ako 99, 9 %
– je vylučované so 100% istotou.

Na klinike REPROFIT ponúkame nasledujúce testovanie otcovstva

Test otcovstva po dohode matky a domnelého otca:
– výsledky nie je možné použiť na právne úkony!

Neinvazívny test otcovstva po dohode od 11. týždňa tehotenstva:
– vyšetruje sa iba krv matky a domnelého otca,
– vyšetrenie je možné vykonať iba pri jednopočetných tehotenstvách.

Ďalšie možnosti liečby

None

IVF s vlastnými vajíčkami

Neplodnosť trápi veľké množstvo párov. Vieme, ako pomôcť.

None

IVF s darovanými vajíčkami

Na liečbu s darovanými vajíčkami sa špecializujeme od samotného založenia kliniky. Vďaka rozsiahlej databáze darkýň, môžeme vybrať tu najvhodnejšiu pre vás.

None

IVF s darovanými embryami

Vďaka prepracovanému programu darovaných vajíčok, máme jedinečnú možnosť ponúknuť neplodným párom taktiež liečbu darovanými embryami.

None

Prvý krok k rodičovstvu z pohodlia domova

Naši lekári sú tu pre vás i on-line. Konzultácie poskytujeme zdarma, objednáme vás bez čakania a nutnosti predloženia žiadanky.

Kontaktný formulár

Kontaktný formulár

Prosím vyplňte
Prosím vyplňte
Prosím vyplňte
Max počet znaků 500

Naše kliniky

None

Reprofit Bratislava

sk en hu
Viac info
None

Reprofit Martin

sk en
Viac info
None

Reprofit Brno

sk en fr cs de it ro pl hu
Viac info
None

Reprofit Ostrava

en cs pl
Viac info